Život bez sexu alebo ako som zvažoval celibát
O katolíckych kňazoch a celibáte sa toho popísalo či narozprávalo mnoho. Mne nejde o to, aby som niekoho obhajoval, alebo riešil neriešiteľné záhady cirkvi.
V mojom príbehu by som sa rád rozpísal o tom, ako som ja sám zvažoval celibát, a prečo som sa nakoniec rozhodol zostať sexuálne aktívny. A keďže je teraz zo mňa celkom „obyčajný“ chlap, nikto sa (dúfam a verím) nebude pozastavovať nad tým, ako mohla vzniknúť takáto erotická poviedka.
Celibát ako cesta k pohodlnému životu
Ako chlapec som bol vychovávaný v prísnej katolíckej rodine. Postupne som začal mať príliš odvážne otázky, preto ma rodičia poslali do internátnej školy. Keď mám byť úprimný, rodičia chceli mať zo mňa vždy kňaza a ja som vždy cítil, že ním byť nielenže nechcem, ale ani nemôžem, pretože by to nebolo správne.
Áno, istý čas som celibát skutočne zvažoval, ale dievčatá sa mi páčili a svoje poslanie som videl v tom, že si založím rodinu. Život bez sexu sa mi zdal síce pohodlnejší, pretože kňazi majú predsa len istú prácu, plat a bývanie, ale ukázalo sa, že ja sa sexu zriecť nedokážem.
Osudové stretnutie vo vlaku
Na naliehanie mojej matky som začal navštevovať seminár. Pravidelne som tam a späť k rodičom cestoval vlakom. Počas jednej cesty ma zaujalo dievča, ktoré sedelo na vedľajšom sedadle. Čítala knižku od talianskeho autora Bruna Ferrera s názvom Ľadovec a piesková duna.
Keďže som tohto spisovateľa poznal a vedel som, že sa venuje malým príbehom pre potešenie duše, po prečítaní ktorých jednoducho nemôžeš zostať tým, kým si bol, začalo ma to dievča zaujímať ešte viac. Asi to bolo prísnou katolíckou výchovou, ale vždy sa mi páčili viac prirodzené a slušne upravené dievčatá než také tie vyzývavé dračice. Slečna vo vedľajšom sedadle bola presne tá „slušňačka“.
„Dobrý deň, nechcem byť dotieravý, ale je tá kniha dobrá?“ skúsil som nadviazať konverzáciu.
„Ako pre koho. Musíte mať na to povahu.“
„Myslím, že mám. Čítal som od Ferrera titul Vždy príde ďalší deň.“
Tu už som zaujal slečnu aj ja. Prisadol som si k nej a kým sme prišli na konečnú stanicu, stihli sme si vymeniť čísla. Isteže som sa jej hneď nepriznal, že zvažujem celibát. Čo by si asi o mne pomyslela? Áno, už aj to svedčí o tom, že som nebol na kňazskú dráhu pripravený.
Alenka – dievča, ktoré stoplo môj celibát
To krásne dievča z vlaku sa volalo Alenka. Malo svetlohnedé vlasy a veľké výrazne oči. Aby som bol úprimný, keď som pri nej v tom vlaku sedel, ožila v mojom tele každá žilka. Cítil som sa ako chlap, a to so všetkým, čo k tomu patrí.
Celibát mi tam akosi nezapadal. Predstavoval som si, ako siahnem Alenke na tvár a pohladím ju po hebkých ružových lícach. Lenže tam to ani zďaleka neskončilo. Dráždil ma jej štíhly krk a súmerné pery. Dobre, pohľad mi padol aj na jej prsia. Vedel som, že by som sa tam nemal dívať, ale je to asi prirodzené, ak sa vám niekto páči.
Tešila sa, že niekto číta podobnú literatúru ako ona, ba bola doslova nadšená z toho, ako sa jej muž priznal k čítaniu. Keď vstala, všimol som si jej dlhé nohy a úzky pás. Pokiaľ skutočne existuje niečo ako láska na prvý pohľad, tak sa to dialo práve v tej chvíli.
Sex až po svadbe?
Nebudem vás napínať príliš dlho. Nech už som mal v sebe vštepené čokoľvek, vypestoval som si pocit, že je vhodné, ak si muž a žena rozumejú aj v intímnej oblasti. Ak by to ale mali zisťovať až po svadbe a náhodou by im to neklapalo, všetko by bolo stratené. Kresťanské páry totiž tému sexuality veľmi často tabuizujú a odsúvajú na okraj. Sex je ale pre pokojné a spokojné manželstvo veľmi dôležitý.
Hovoriť o tom, či sa s Alenkou naozaj vezmeme je priskoro, ale ak by som sa mal oženiť, určite s ňou. Takže áno, my dvaja sme mali predmanželský sex. Ešte pred ním som sa jej ale priznal, že zvažujem celibát. Dohodli sme si niekoľko stretnutí, pričom na mňa nikdy netlačila a ja som bol čoraz viac presvedčený, že musím zo seminára von.
Životné rozhodnutie
Určite nebolo ľahké oznámiť moje rozhodnutie rodičom. Zdôveril som sa im, že sa chcem osamostatniť a žiť si svoj život po svojom. Konečne som sa priznal aj s tým, že som nikdy necítil to povestné vnuknutie stať sa kňazom. Zamiloval som sa a presťahujem sa do hlavného mesta, aby som zarobil nejaké peniaze pre nás oboch. Nebola to zase až taká katastrofa, mama mala síce chvíľkový záchvat hystérie, ale nakoniec to strávila.
S Alenkou sme sa presťahovali do Bratislavy a začali spolu žiť. Bolo to pre mňa niečo celkom nové. Miloval som, keď behala ráno nahá po byte a chystala nám raňajky. Ešte stále voňala po sexe a ja som mal chuť vziať si ju znova. Niekoľkokrát sme sa pomilovali aj popri tomu ako dala variť kávu a natierala hrianky.
Je krásne sa pri nej prebúdzať a obdivovať jej telo, kým ona ešte spí. Sledovať ako je tam schúlená v klbku, prekrytá perinou len tak naoko. Prsia ma vystavené na obdiv a ja jednoducho neodolám. Začnem jej ich hladiť a bozkávať až do chvíle, kým ju celkom nezobudím. Pozrie na mňa tými veľkými očami, usmeje sa a pobozká ma. Často sa o sexe rozprávame, o tom, čo sa páči mne a čo zase jej.
Naučila sa rešpektovať moju záľubu v polohe, kedy ona sedí na mne. Nemôžem si pomôcť, ale podľa mňa je to najkrajšia z polôh. Skláňa sa nado mnou a ja sa môžem pohrávať s jej prsami, kým sa ona hojdá na mojom prirodzení a ladnými pohybmi panvou ho masíruje. S určitosťou môžem povedať, že som si vybral dobre. S Alenkou si rozumieme aj v sexe.
Takto to nakoniec dopadlo so mnou. Nuž čo, niekoho zblíži sex zoznamka či klasická tematická zoznamka, iní sa stretnú na diskotéke, pláži alebo hoci aj vo vlaku. Celibát nech je pre tých, ktorí cítia vyššie volanie. Moje srdce prahlo po láske ženy, možno tak prízemnom pocite, no predsa ľudskom.
foto: canva.com
Zanechajte komentár