Vraj má semenníky veľké ako pomaranče

Oliver bol riaditeľ luxusného hotela a ja som bola jeho asistentka. Bolo ťažké udržať sa pri ňom na uzde, pretože išlo o skutočne rajcovného chlapa. Navyše, kolovali o ňom reči, že je skvelý milenec, ktorý ma potenciu ako býk a semenníky veľké ako pomaranče.

Snažila som sa, verte mi, ale iba veľmi ťažko sa mi darilo zostať v jeho prítomnosti chladná a profesionálna. Ak vám imponujú erotické poviedky na spôsob „nadriadený verzus podriadený“, potom ste tu správne.

Tie ospevované semenníky

Dodnes chcem veriť tomu, že si ma Oliver vybral ako asistentku na základe mojich profesionálnych zručností. Napriek tomu, už pri pracovnom pohovore sa mi z neho podlamovali kolená.

On sa síce tváril vo vzťahu ku mne vždy nezaujato až flegmaticky, často som ho ale pristihla pri tom, že sa o niečo dlhšie pozerá na moje pery, zadok či prsia. Prehliadal si moje línie, keď si myslel, že ho nemôžem vidieť. Prezradil mi to odraz na obrazovke monitora alebo som ho jednoducho sledovala malým kabelkovým zrkadielkom.

Kolegyne si zo mňa strieľali, že si ma vybral za svoju asistentku iba preto, lebo som presne jeho typ. Posledná vraj dostala výpoveď z dôvodu, lebo mu začala pripadať nudná, okukaná.

Mne sa zdal ale Oliver seriózny a profesionálny. Nepredpokladala som, že sa niekedy rozhodne medzi nami prekročiť hranicu slušnosti. Horšie to ale bolo so mnou. Moje myšlienky zamestnávali takmer neustále tie jeho ospevované semenníky a nadpriemerná potencia, o ktorých sa na pracovisku pošepkávalo.

Zazvonil zvonec – rozprávka začína

Oliver ma so sebou často brával na dôležité večierky. Bola som predsa jeho asistentka a tak trochu som ho mala aj reprezentovať. Mojou úlohou tiež bolo všímať si obchodných partnerov a získavať nových klientov pre našu firmu.

Večierok v päťhviezdičkovom rakúskom hoteli, ktorý sa konal nedávno, bol ale o niečom úplne inom. Slávnostnú večeru otvorilo zazvonenie na krištáľové zvonce a všetko bolo nadštandardne nóbl. Cítila som sa ako Popoluška a môj princ sedel hneď vedľa mňa. V ten večer sa mi Oliver venoval o niečo viac než zvyčajne. Bol ku mne pozorný, zaujímal sa o to, aby som sa cítila pohodlne.

Potom, symbolicky krátko pred pol nocou, sa znova rozozvučali tie zvonce. Ľudia si posadali ku stolu, zodvihli poháre a Oliver vystúpil dopredu, aby niečo povedal.

Arogantne sladké gesto

Môj nadriadený si odkašľal, vyzeral akosi nervózne, čo u neho nebývalo zvykom. Povzbudzovala som ho pohľadom, aby sa nebál a prehovoril k spoločnosti o tom, čo má na srdci.

„Priatelia, prepáčte, že ruším príjemnú atmosféru tohto večierka. Rád by som však tu a teraz, pred vašimi očami, požiadal o ruku jednu krásnu ženu, ktorá je pol roka mojou asistentkou.“

Všetci obrátili na mňa svoje pohľady a mne sa zatmilo pred očami. Nebola som si istá, či som dobre počula. Nefantazírujem náhodou priveľa? Predsa som len toho večera popila o niečo viac a celá tá rozprávková atmosféra ma mohla vyviesť z rovnováhy.

Potom ale Oliver, keď videl, ako som zbledla, podišiel ku mne, chytil ma za ruku a vložil mi do nej krabičku.

Panebože, on ma skutočne žiadal o ruku? V prvom momente mi napadlo, že je to od neho hnusne podlé a arogantné. Nikdy mi ani máličko nenaznačil, že by mohlo medzi nami niečo byť. Nikdy sme sa ani len letmo nedotkli a vždy sme si vykali.

Ako mohol prekročiť tak veľký kus nášho ľúbostného života? On chce ísť skutočne od pracovného stola rovno pred oltár? Chce ma bez akýchkoľvek okolkov povýšiť zo stavu asistentky na svoju manželku? Skontrolovala som svoje hodinky, či náhodou nie je prvý apríl.

„Barbora, čo mi odpovieš?“ naliehal na mňa a ja som povedala „áno“.

Jeho semenníky som videla až po svadbe

Dlho som nechápala, prečo to na mňa Oliver tak nečakane vybalil. Páčil sa mi a lichotilo mi, že si ma chcel vziať, ale predsa len, som žena a celé som si to predstavovala trošku inak.

Do svadby sme spolu nič nemali a sotva sme sa pobozkali. Správal sa ku mne dosť chladne a odmerane. Rozprávať sa s ním takmer nedalo a ak áno, vždy sa tváril ako keby bol stále môj šéf a nie snúbenec. Keď sme už konečne podpísali oficiálne papiere, schyľovalo sa k svadobnej noci. Tešila som sa, že budem môcť konečne vidieť jeho semenníky.

Akonáhle si zložil sako, celá som sa rozochvela. Nenormálne som po ňom túžila. Uvoľnil mi šaty a začal ma bozkávať na krku. Krásne ma to stimulovalo a chcela som mu nežnosti opätovať. Pokúsila som sa rozopnúť jeho nohavice, ale on ma zastavil. Niekoľko minút sa venoval iba mne, hladkal a cmúľal moju vagínu, spoznával moje telo. Pod jeho dotykmi som vlhla bleskovou rýchlosťou. Nemohla som sa dočkať, kedy ho budem v sebe cítiť.

Potom si konečne stiahol nohavice a ja som uvidela jeho výbavu. Áno, semenníky mal naozaj veľké ako pomaranče a veľkosť jeho mužnosti tiež ušla.

Niečo nie je v poriadku

Napriek tomu, že naša svadobná noc sa uberala dobrým smerom, niečo mi tam nesedelo. Oliver bol vzrušený, ale nie úplne. Aj tak však do mňa vošiel. Úplne som horela, no on sa očividne pri tom našom splynutí trápil. Nielenže mu jeho penis úplne nestvrdol, nedokázal vyvrcholiť.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa.

„Vieš, Barbora, ja som si ťa vybral za manželku, aby som postúpil v profesionálnom rebríčku.“

„Čože?“ nechápala som.

„Očakáva sa odo mňa, že si založím rodinu a budem žiť usporiadaný život. Ibaže ja som gay, a to je úplne neprípustné.“

Čo viac k tomu dodať, priatelia? Môj šéf, ktorý mal semenníky ako pomaranče a potenciu ako býk, presne ten, čo ma tak romanticky požiadal o ruku, bol na chlapov. Mala som mu tvoriť akýsi štít. A čo tie jeho nenápadné pozorovania môjho tela? Asi som si to celé iba vymyslela. Podstúpili sme umelé oplodnenie a stali sa tak rodičmi krásnych dvojičiek. Oliver sa vie so mnou krásne maznať, vie ma priviesť k vrcholu, ale ja jeho nevzrušujem.

Viete si predstaviť taký život? Kedysi by som to nevedela ani ja. Ak si chcete byť istí orientáciou svojho partnera, tak sex zoznamka by mohla byť skvelou voľbou. Keby som sa mohla rozhodnúť ešte raz, asi si hľadám partnera priamo tam, alebo potom je tu ešte tematická zoznamka. Nuž čo, ja som svoju šancu prepásla, ale tá vaša ešte iba príde. Nech sa páči!

foto: canva.com